11. novembra 2024 sme so študentkami III. UB uskutočnili stretnutie s Dankom – už 24-ročným dospelým autistom, ktorý je však v srdci dieťaťom. Je to čistá duša, ktorá nevie klamať, ktorá sa raduje z prítomného okamihu a ktorého mama občas volá Daniel – anjel, ktorý však nie je jednoduchým členom rodiny.
Danko má od malička diagnostikovaný autizmus a v 9-ich rokoch dostal ešte aj cukrovku. Jeho výchova je zložitá a napriek tomu plná dobrodružstiev a Božích dotykov. Je klientom trenčianskeho zariadenia Čistej duše, kde denne trávi niekoľko hodín, ktoré však nie je špeciálne zamerané na deti s autizmom. Jeho mama Jana Fabová stretnutie so študentkami ohodnotila takto:
1. študentky boli veľmi zlaté,
2. škoda, že vyučovacia hodina je dosť krátka. Nedá sa nadviazať dostatočná dôvera v komunikácii. Teší sa na ďalšie stretnutie skôr vonku na tráve, v prírode, na hojdačke... Kde by študentky videli autentické správanie...
3. Danko ešte po týždni presne vymenuje všetko, čo mu darovali /ovocie, oriešky/.
Dievčatám sa však stretnutie veľmi páčilo. Dozvedeli sa zaujímavé informácie od erudovanej mamy chlapca Daniela, ktorá sa o neho už 24 rokov stará aj so svojím zdravým synom. V spätnej väzbe študentky odpovedali na 3 otázky, z ktorých vyberáme niekoľko reakcií:
- Dozvedela som sa, že autistické deti nikdy neklamú a nevedia rozoznávať klamstvá.
- Každý druh autizmu je odlišný, špecifický a stále neprišli na to, ako ho vyliečiť. Nevieme ako vzniká, ale vieme kde vzniká.
- Môže sa prejaviť aj neskôr ako pri narodení.
- Deti nezvládajú socializáciu.
- Čo majú naučené dokážu veľmi rýchlo a správne zvládnuť.
- Aj deti s autizmom môžu pomáhať s domácimi prácami alebo i s inými ľahkými úlohami.
- Nevedela som, že sú aj takéto deti také šikovné.
- Bola som prekvapená, aký bol šikovný /Danko veľmi rýchlo zložil štvoro puzzlov a navliekal korálky podľa farebných kombinácií/.
Na otázku, ako pomôcť takýmto deťom a ich rodičom, študentky radili:
- Brať ich do kolektívu.
- Príjemnou komunikáciou, spojenou s malou dobrotou (je to veľmi motivačné pre tie deti!)
- Prijať ich takých, akí sú, pochváliť ich... Šíriť povedomie o autizme - že nie sú nevychované, ale vnímajú svet inak.
- Pochopiť ich, venovať im pozornosť, finančne podporiť, venovať im 2% z daní, pomodliť sa za nich.
- S úctou ich rešpektovať a prijímať ich bez predsudkov.
- Aby si rodičia nechali poradiť a navštívili psychológa.
- Deti vodiť do rôznych centier, kde sú odborníci na autizmus.
- Rodičom dať možnosť odpočinku, pomôcť im.
Poslednou otázkou v ankete bolo, či sa oplatí organizovať takéto stretnutia so skutočnými autistickými deťmi a ich rodičmi a čo ich najviac oslovilo:
- Je to potrebné, pretože veľmi málo ľudí vie, ako pracovať s takýmito ľuďmi.
- Páčilo sa mi, že nám bol priblížený svet autistov. Lepšie ich dokážeme pochopiť. A nikdy nevieme, či sa nebudeme práve takýmto deťom venovať.
- Takto sa dá zistiť, že sú to milí a vďační ľudia.
- Daniel bol veľmi kamarátsky, bezprostredný, obdivoval nás - dievčatá. Jeho mama nás previedla ich životom. Určite takéto akcie majú význam.
- Páčilo sa mi, že sa Danko pokúšal s nami rozprávať a rozšíril sa nám obzor poznania, kde sa teória spojila s praxou.
- Jeho mama to obdivuhodne zvláda - 24 rokov.
- Páčilo sa mi všetko a bolo to veľmi zaujímavé.
- Nehanbili sa ísť na verejnosť, snažili sa nám priblížiť ich život.
- Bolo to príjemné stretnutie (nikdy som sa nestretla s autistom).
Sme vďační p. Mgr. Jane Fabovej, Dankovej mame, že s Dankom prišli a priblížila nám radosti i strasti života s takýmto dieťaťom. Danko nás rozveselil aj spevom, najradšej má pieseň “Sto rokov, sto rokov, nech žije, žije nám...” a “Bola raz malá, malá hviezdička...”. Na začiatku i na konci hodiny sa za všetkých sám pomodlil. Jedna autorka knihy “Poštopkané srdcom” Daniela Palková - tiež matka postihnutej Terezky, napísala zaujímavé slová, že takéto dieťa je dar, ale v pokrčenom obale. Prečo? Lebo každý život sa oplatí a je vzácnym Božím darom pre tento svet, aj keď často nepochopiteľným. Lebo tieto deti nás učia súcitu, empatii, jednoduchosti a radosti z prítomného okamihu. Veríme, že ešte sa niečo podobné uskutoční aj pre iné triedy.
Sr. Anežka Alžbeta Žatková a študenti III.UB 1. sk
